Veľký sebechlebský rodák

Sebechleby sú starobylou farnosťou. Pôvodne tu stál románsky kostol, ktorý v priebehu stáročí prešiel viacerými prestavbami a renováciami. Zachovali sa mená dvoch sebechlebských farárov zo stredoveku: Arnoldus (1332 – 1337) a Glibai Josephus ( r. 1446 ).

Z obdobia reformácie, ktorá sa šírila i na území Slovenska, spomenieme dve drobné črty. Roku 1561 hontský archidiakon Ján Derečkej konal vizitáciu svojho archidiakonátu. Z obavy pred Turkami nemohol navštíviť všetky farnosti. Preto zvolal farárov do Banskej Štiavnice. Povzbudzoval ich, aby zostali verní katolíckej cirkvi a ostrihomskému arcibiskupovi ( v tom čase bol arcibiskupom Mikuláš Oláh ) a aby sa zúčastnili na najbližšej synode v Trnave. Vizitátor vybádal, že väčšina prítomných farárov je už naklonená reformácii. Sebechlebský farár Benedikt Nimet a farár z Pečeníc Martin Magoth, podľa vizitátorovho názoru, boli ešte verní katolíckemu učeniu.

Roku 1627 umrel v Banskej Štiavnici Martin Lohstädler, baník – katolík. Katolícki veriaci z Banskej Štiavnice preniesli Lohstädlerove telesné pozostatky až do Sebechlebov a pochovali ich na tamojšom – katolíckom cintoríne.

Mnohé slovenské obce, mestečká i mestá si príležitostne pripomínajú výročia veľkých rodákov. Sebechleby t.r. oslavujú 200. výročie narodenia vynikajúceho rodáka: Michala Kempa, významného národného pracovníka, cirkevného hodnostára a náboženského spisovateľa.

Michal Kemp pochádzal z mnohodetnej rodiny Juraja Kempa a Terézie, rodenej Holej. Narodil sa 18. septembra 1792 s bratom Matejom ( dvojičky ) ako ôsme dieťa v Sebechleboch. ( Matrica baptisatorum Sebellebiensis ab anno 1780 – 1869. Štátny archív v Radvani ).Vyrastal v slovenskom prostredí mestečka Sebechleby, kde v rokoch 1780 – 1793 účinkoval ako farár Imrich Hadbavný, údajne brat známeho Romualda Hadbavného, autora slovníka latinsko-slovenského z roku 1763 ( Syllabus dictionarii latino-slavonici, rkp. ). Michal študoval filozofiu v Trnave ( 1811 – 1812 ), teológiu v Pešti ( 1813 – 1816 ), 26. augusta 1816 bol vysvätený za kňaza. pokračoval však v štúdiách vo Viedni, kde býval v Augustineu. Dosiahol titul doktora filozofie i teológie. Kemp bol mimoriadne nadaný a neobyčajne usilovný. Osvojil si viaceré jazyky a nadobudol pozoruhodné vedomosti. Roku 1827 ho vymenovali za arcibiskupského knihovníka v Ostrihome. V tom čase ostrihomským arcibiskupom, uhorským prímasom a neskôr i kardinálom bol dr. Alexander Rudnay, rodom Slovák, uvedomelý podporovateľ slovenského národného hnutia. Vďaka porozumeniu arcibiskupa Rudnaya mohli bernolákovci dať slovenskému ľudu do rúk slovenský preklad celého Svätého písma. Alexander Rudnay roku 1822 presadil na synode v Bratislave uznesenie o naliehavej potrebe preložiť Sväté písmo do jazyka maďarského i všetkých nemaďarských národností v Uhorsku, teda aj Slovákov. Na zodpovednú úlohu preložiť celé Sväté písmo do slovenčiny sa podujal ostrihomský kanonik Jur Palkovič.

Arcibiskup Rudnay vynakladal veľké úsilie, aby slovenský preklad vyšiel urýchlene. Roku 1829 kanonik Palkovič dokončil preklad prvého dielu biblie ( celý preklad vyšiel vo dvoch dieloch v Ostrihome, v r. 1829 a 1832 ). Alexander Rudnay napísal 14. apríla 1829 latinský list Jurovi Palkovičovi a napísal latinskú poznámku, ktorú uvádzame v slovenskom preklade:

„Rukopis ( slovenského prekladu ) treba odovzdať knihovníkovi Kempovi na revíziu. Až bude mať nejaké pripomienky, nech ich písomne prekonzultuje s autorom – o výsledku revízie nech ma informuje“. Zo stručnej poznámky arcibiskupa Rudnaya je zrejmé, že Michal Kemp výborne ovládal slovenský jazyk.

Z 11. júna 1830 sa zachoval latinský list Michala Kempa, adresovaný ostrihomskému kanonikovi Jurovi Palkovičovi, ktorý bol nielen prekladateľom Svätého písma do slovenčiny, ale aj štedrým mecénom bernolákovských slovenských tlačí. Zásluhou Juraja Palkoviča vyšiel ( v r. 1825 – 1827 ) v šiestich veľkých zväzkoch Bernolákov Slovár. Michal Kemp v spomenutom liste úctivo žiada kanonika Palkoviča, aby mu poslal aspoň jeden exemplár Bernolákovho Slovára, či už ako dar pre arcibiskupskú knižnicu, alebo aspoň na vypožičanie. Ako vidieť, Michal Kemp sa veľmi živo zaujímal o bernolákovské tlače. Knihovník Michal Kemp neúnavne pracoval nielen v arcibiskupskej knižnici, ale aj v rozsiahlom arcibiskupskom archíve. Zameral sa na zostavenie podrobného menoslovu ostrihomských kanonikov v chronologickom poradí od najstarších čias až do polovice 19. storočia ( Latinská práca Michala Kempa vyšla r. 1856 pod titulom „Metropolitanum capitulum Strigoniense“ ). Kemp mal vinikajúcu pamäť. Súčasníci ho pokladali za živí archív. Michal Kemp napísal viaceré latinské práce: niektoré z nich zostali v rukopise.

Skromného, učeného a pracovitého kňaza si predsa len všimli aj predstavení. roku 1840 ho vymenovali za bratislavského a roku 1845 za ostrihomského kanonika. Roku 1850 sa stal novohradským archidiakonom a o tri roky neskôr bol menovaný za titulárneho opáta sv. Martina de Bulcs. Roku 1859 dostal titul prepošta svätojurského pola a v tom istom roku bol vymenovaný za pápežského preláta. Michal Kemp ako cirkevný hodnostár napomáhal rozvoju slovenského národného obrodenia. Zachovaná korešpondencia Michala Kempa dosvedčuje, že patril medzi blízkych spolupracovníkov Martina Hamuliaka, jedného z hlavných organizátorov Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej, založeného roku 1834 v Budíne. Zásluhou tohto spolku vyšli štyri ročníky almanachu Zora a súborne vydanie Básní Jána Hollého ( 1841 – 1842 ). Na základe listu Michala Kempa ( z 3. júla 1847 ) adresovaného Martinovi Hamuliakovi, môžeme právom usudzovať, že aj Kemp bol členom Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej.

Michal Kemp mal mimoriadne vrúcny vzťah k rodisku – Sebechlebom. Každoročne navštevoval rodné mestečko. Finančne napomáhal nadaným sebechlebským mladíkom pri štúdiách. Finančnými podporami sa usiloval hmotne povzniesť samotné Sebechleby.

Cirkevný hodnostár Michal Kemp umrel 20. mája 1865 v Ostrihome. Telesné pozostatky vzácneho národného pracovníka i náboženského spisovateľa Michala Kempa odpočívajú v krypte ostrihomskej arcibiskupskej katedrále.

 

Prof. ThDr. Anton Bagin

prodekan

Cyrilometodskej bohosloveckej fakulty

Univerzity Komenského, Bratislava 1992