Sebechleby súčasť Zlatého Hontu

Historický región Hontu sa v súčasnosti akosi neprávom nachádza v úzadí spoznávania či propagácie. Neznalému  človeku sa môže dokonca na prvý, pohľad zdať, akoby sa nemal čím chváliť alebo dnešným návštevníkom čo ponúknuť. Akoby svetom i ľuďmi zabudnutý ležal v ústraní záujmu a návštevnosti, ukrytý v spomienkach na zašlú slávu dávnych čias, driemajúci a čakajúc na zázračné, spásonosné vyslobodenie sitnianskymi rytiermi ukrytými v strmých andezitových bralách Sitna,neodmysliteľnej hontianskej dominanty.

Opak je však pravdou.

Hont predstavuje malebnú oblasť na pomedzí južného Slovenska a severného Maďarska, ohraničenú riekou Dunaj a jej prítokmi Hron a Ipeľ. Požehnanú pestrou, zaujímavou, svojráznou a pôvabnou prírodnou s pozoruhodným pohoriami, vytvorenými a do súčasnej  podoby vymodelovanými dvoma živlami, ohňom a vodou. Tie vo svojom podzemí ukrývajú bohatstvo rúd a minerálov, ktoré v minulosti preslávili Hont široko-ďaleko. Je to oblasť s obdivuhodnými povrchovými i podzemnými vodami, ktoré Honťanom poriadne strpčovali a komplikovali život, ale na druhej strane im práve vody, zásluhou pozoruhodných technických diel, v mnohom život aj uľahčovali. Nečudo, že práve voda sa stala prekliatím i spásou štiavnických a hodrušských baní. Hont, to sú aj vyprahnuté lesostepi s unikátnymi a vzácnymi rastlinami a živočíchmi, až má človek pri ich návšteve pocit, že sa nachádza niekde v Stredomorí a nie na juhu Slovenska či severe Maďarska. Je to však aj oblasť s viacerými starobylými mestami, ktoré majú slávnu, zaujímavú i búrlivú históriu, a tak nečudo, že sa v nich nachádza množstvo pozoruhodných historických, ale aj technických pamiatok. Hont, to sú aj hradiská, hrady, kaštiele či historické parky a arboréta.
 
Je to kraj, ktorý mnohí majú vo svojich srdciach a spomienkach.
 
Pre rodákov predstavuje miesto ich zrodu, šantivého detstva i vzácnej dedovizne. Nuž, a to si každý nosí a navždy starostlivo uchováva v najhlbšom priečinku svojho srdca, nech sa nachádza kdekoľvek vo svete. Ako milú spomienku, ktorá ho príjemne hreje na duši v zlých a krušných chvíľach.. Pre návštevníkov možno nie je ľahké zaľúbiť sa na prvý pohľad do tohto zdanlivo fádneho a jednotvárneho kraja, no pri jeho pozornejšom spoznaní, precítení, pochopení a odkrytí jeho krás, zaujímavostí i tajomstiev, pretože mnohé z hontianskych pozoruhodností ešte stále čakajú na svoje preskúmanie či objavenie a spropagovanie, sa už natrvalo vpíše do ich sŕdc. Aj preto chceme aspoň stručne priblížiť aj tento zaujímavý, malebný a svojrázny región návštevníkom Národopisného múzea Sebechleby, načrtnúť niečo z  jeho histórie, prírodných pomerov i využívania krajiny, aj keď expozície sú zamerané hlavne na obec Sebechleby, ktorá má právom významné postavenie v regióne Hontu.

Veľmi zaujímavo, inšpiratívne a komplexne opisuje svojrázny Hont kniha od autorov Petera Urbana a kolektívu s názvom   Zlatá kniha HONTU  vydanou Maticou slovenskou v Martine, z ktorej pre zostavenie tejto expozície bolo čerpané a niektorí autori prispeli cennými radami a príspevkami. Autori  zámerne túto publikáciu nazvali zlatou. Pretože Hont má toho zlata v sebe ukrytého nemálo.  Práve  Hont sa skutočne zapísal zlatými písmenami do našich dejín. S Hontom, najmä jeho banskými mestami, predovšetkým Banskou Štiavnicou, Hodrušou, ale aj Banskou Belou a Pukancom, sa zlato neodmysliteľne spája. A to aj napriek tomu, že sa zvykne vravieť o zlatej Kremnici, striebornej Štiavnici a medenej Bystrici.. Zlaté je aj skrížené kladivo a želiezko na uniformách baníkov, ktorí za svitu kahancov v hlbinách zeme dobývali drahocenný kov. Zo zlata je tiež vyrobená uhorská svätoštefanská kráľovská koruna, ktorá sa vraj istý čas nachádzala  v kostole v Kolároch. Túto skutočnosť dodnes pripomína jej zlatistá kópia na veži kostola.

Obyvatelia Hontu mali a majú zlaté a šikovné ruky. Svedčí o tom množstvo výrobkov chýrnych remeselníkov, ktoré preslávili Hont široko-ďaleko. K letu v Honte neodmysliteľne patria vlniace sa lány zlatistého obilia, dozrievajúce v hrejivých lúčoch zlatého hontianskeho slnka. V jeseni zasa počas nádherných dní zlatistého babieho leta priam svietia zlaté listy javorov v tunajších lesoch, parkoch i botanických záhradách.

Chýrne hontianske vína nemajú len svoju povestnú ohnivú iskru, neopakovateľnú, jedinečnú a lahodne dráždivú vôňu, skvelú chuť, ale aj charakteristickú farbu. Kým ťažšie červené pripomínajú až rubíny, biele majú zlatožltú farbu, ktorá očarí už na prvý pohľad aj človeka, ktorý toho o víne veľa nevie, a u milovníka i znalca tohto opojného a skvelého moku vyvolá predstavu príjemného buketu a lahodnej chuti.Mnohé trofeje poľovnej zveri ulovené v Honte dosiahli zlaté medaily.   Vo viacerých prirodzených hlinito-piesočnatých stenách,  tehelniach či  terasách vinohradov Hontu hniezdi v kolóniách náš najpestrejšie sfarbený vták, včelárik zlatý (Merops apiaster).