Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Stará Hora (PTĽA)

Stará Hora leží v katastri územia obce Sebechleby. Z hľadiska celospoločenského záujmu sa zrealizovali prvé opatrenia ešte pred vyhlásením územia za pamiatkovú rezerváciu. Rozhodnutím Krajského národného výboru v Banskej Bystrici z dôvodu všeobecných záujmov bol v roku 1977 vyhlásený stavebný uzáver na komplex vinohradníckych objektov ľudovej architektúry v Sebechleboch v osade Stará Hora. Ako PRĽA bola vyhlásená uznesením vlády SR č. 22/81 z 21. 1. 1981. Uznesením Rady ONV vo Zvolene č. 105/83 z 8. 7. 1983 bolo schválených do ÚZKP 83 objektov z PRĽA Stará Hora a súčasne boli schválené aj Zásady pamiatkovej starostlivosti pre rezerváciu. Aktuálne boli v roku 1998 spracované Opatrenia na záchranu s obnovou PRĽA Stará Hora – Sebechleby, ktoré boli záväzným podkladom pre vypracovanie územného plánu sídelného útvaru s pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry – Sebechleby. V opatreniach bol stanovený spôsob ochrany a režim povolených činností v území pamiatkovej rezervácie a jej ochrannom pásme na základe poznania lokality PRĽA. V extraviláne obce sa nachádzajú vinohradnícke  pivnice s nadzemnou stavbou. Tie svojím stavebným materiálom, dispozíciou kontinujú archaické prvky účelových objektov charakteristických pre túto lokalitu. Vznik sústredených vinohradníckych pivníc na jednom mieste si vynútili špecifické okolnosti historického vývoja, ku ktorému sa pridružuje i vhodné geografické prostredie s možnosťou hĺbenia pivníc v tufovom podloží.

História vinohradníckych pivníc nie je dodnes úplne jasná. Podľa tradícií pivnice vznikali v 16. storočí ako úkryty pred Turkami. Iná ústna tradícia hovorí o bansko-štiavnických baníkoch, ktorí pivnice hĺbili na objednávku miestnych obyvateľov. Podľa historických správ sa úž v 17. storočí pestovalo v obci hrozno a práve v okolí pivníc boli najlepšie vinice. Na Starej Hore je najstaršie datovanie na pivnici 1707, potom 1720, 1746. Tomuto zodpovedá aj vek Kaplnky sv. Urbana postavenej v roku 1732. Z hľadiska historického, architektonicko-urbanistického s obdobnou formou zástavby ako sídelný útvar Sebechleby. PRĽA je členená na dva monofunkčné celky:

  1. najstaršia skupina vinohradníckych pivníc a domčekov zoskupujúca sa do vretenovitého námestia v okolí kaplnky sv. Urbana – tvorí hlavný ucelene zastavaný priestor v rezervácií v pôvodnej urbanistickej štruktúre.
  2. Priestor  rezervácie zastavaný vinohradníckymi domčekmi nad a pri družstevnej pivnici je menej usporiadanej a výraznej urbanistickej štruktúry.

Priestor medzi oboma skupinami objektov tvorí ovocný sad. Samotné vinohradnícke objekty majú dva základné typy:

a/ vinohradnícke pivnice – hĺbené jednoducho do svahu. Tieto predstavujú najstaršiu formu a zachovali sa len v jednej časti osady

b/ vinohradnícke domčeky /chyžky/ podpivničené a postavené: vo svahu, na rovine

Vinohradnícke domčeky vo svahu – majú prípravňu a vchod do pivnice pod úrovňou prístupovej cesty. Nad prípravňou je vybudovaná obytná časť.

Vinohradnícke domčeky na rovine – majú prípravňu a vchod do pivnice s úrovňou cesty. Vedľa prípravne je umiestnená obytná časť – táto môže byť radená aj za ňou.

Stavebný materiál je kameň omazaný hlinou a obielený vápnom. Strechy sú valbové, niekedy s predĺženou cieňou na priečelí, menej sa vyskytujú sedlové strechy s doskovým štítom a malým lomeným ostreším. Krytinu v súčasnosti tvorí škridla, ojedinele ešte aj eternit. Podstrešné priestory majú vstup zo zadného štítu, zriedkavo aj bočným vikierom a slúžia na uloženie sena.

V území PRĽA sú objekty staršie a novšie , z ktorých mnohé svojím výrazom, tvarom, hmotou a výškou nenarúšajú celkový charakter lokality. Pri ich oprave a úprave je potrebné citlivo pristupovať k odstraňovaniu vykonávaných stavebných úprav / nástrek brizolitu, typické okná a dvere, kovové zárubne /, opraviť komínové telesá, odstrániť nevhodné farebné nátery okien a dverí. V úpravách exteriéru objektu je potrebné čo najviac zosúladiť celkový výzor vinohradníckeho domčeka s tradičnými stavbami. Pri ich úpravách interiéru je potrebné pristupovať samostatne so zvážením možnosti ich úprav.

Stavby, ktoré pôsobia rušivo, sú moderné vinohradnícke novostavby, ktoré svojím výrazom, hmotou, použitím typizovaných prvkov sú v rozpore s tradičným charakterom ľudových vinohradníckych domčekov. Tieto stavby majú ploché strechy, drsnú omietku, sú hmotne predimenzované, nevhodne obložené kabrincom atď. Pri týchto objektoch je tiež veľmi dôležité presvedčiť majiteľa, aby pri opravách a úpravách týchto stavieb sa snažil eliminovať nevhodne použité výrazové prostriedky stavby.

Vegetácia v PRĽA Stará Hora predstavuje neoddeliteľnú súčasť nielen osídlenej časti, ale tiež celkového rázu krajiny tohto typu.Z krajinotvorného hľadiska k významným prvkom patrí veľký ovocný sad, nachádzajúci sa východne od zastavanej časti, lúka močiarneho charakteru pod svahom na začiatku obce a južná vinica. V ostatnej časti sú trvalé trávne porasty. Pre vnútorné priestorové usporiadanie sú charakteristické ovocné sady – stred obce a pri kostole a tiež menšia vinica – taktiež v strede obce. V severovýchodnej a východnej časti a za kaplnkou sa nachádzajú porasty stromov a krov, mnohé náletového charakteru. Z listnatých stromov prevládajú dub cerový, hrab, agát, jaseň, miestami lipa a javor. Na námestí pred kaplnkou sa nachádza niekoľko rozptýlených jedincov líp, topoľov a orechov. Pred niekoľkými objektmi sa nachádza nová výsadba drevín cudzieho pôvodu / Thuja occidentalis, Picea pungens glaucia, Pseudotsuga /, ktoré sú pre danú oblasť veľmi nevhodné. Taktiež snaha po estetizácii prostredia budovaním skaliek pôsobí nepriaznivo a kontrastujú s určitou danosťou a poriadkom, ktorý je typický pre územie tohto regiónu.

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že takmer všetky stromy – hlavne ovocné – sú prestarnuté, mnohé majú mechanické poškodenie, sú napadnuté chorobami a škodcami. Pre túto oblasť je charakteristický výskyt imela bieleho, ktoré parazituje na ovocných i okrasných drevinách. Skupinové porasty na terénnych vlnách sú neudržiavané, prehustené náletovými drevinami. Pre zachovanie celkového rázu tohto príťažlivého krajinného celku je nutné previesť rekonštrukciu všetkých prvkov vegetácie. Ďalej je nutné venovať pozornosť nielen urbanisticko-estetickým  hodnotám,  ale  aj  dôslednému  uplatňovaniu prirodzenej vegetácii a jej obnovovaniu / nahrádzaniu /.

Základ by mali tvoriť tieto druhy: dub cerový, jaseň mannový, javor poľný, javor tatársky. Z krovín zob vtáčí, dreň obyčajný, svíb krvavý, trnka, ruža – pôvodné druhy. Absolútne nevhodné je používanie drevín cudzokrajných. Preto je potrebné odstránenie nových výsadieb tzv. „exotov“ a zrušenie skalkových úprav pred niektorými viničnými objektmi.

Vzhľadom na havarijný stav ovocného sadu východne od lokality jednotné previesť výmenu všetkých stromov a to za pôvodné krajové odrody / ovocné – slivka, hruška, čerešňa, jabloň /. V skupinových porastoch na terénnych vlnách jednotne vytypovať perspektívne jedince, ktoré je potrebné ošetriť. Nevhodné nálety stromovité odstrániť a zredukovať krovitý porast. Nedoporučujú sa zásadné zásahy do pôvodného terénu, resp. vhodného režimu oblasti. Vegetácia v PRĽA Stará Hora a jej okolí predstavuje významný prírodný i historický prvok, preto si zasluhuje pozornosť i i sústredenú starostlivosť.

PRĽA Stará Hora je jedinečným priestorom pre kultúrne aktivity obce, ktoré majú predovšetkým rodinnú tradíciu. Patria medzi ne sviatok svätého Urbana / máj / a sviatok sv. Anny / júl /. Najmä sviatok sv. Urbana je vinohradníckou slávnosťou, venovanou patrónovi vinohradníkov sv. Urbanovi. Teší sa pozornosti rodín, hostí od roku 1994 – odkedy má aj svoje pomenovanie – Slovenské dionýze.

Úroveň spolupráce krajského pamiatkového úradu v Banskej Bystrici s Obecným úradom Sebechleby je systematická. Dosahuje úzku odbornú súčinnosť formou pravidelných kontrolných a metodických dní. Taktiež zo strany štátu je tu pravidelná starostlivosť formou príspevkov zo Štátneho fondu PRO SLOVAKIA, ako aj zo strany štátnej správy. Pre vlastníkov sú motiváciou pri realizácii obnovy a údržby vinohradníckych domčekov.

Záverom je potrebné zdôrazniť, že okolnosti historického vývoja susedských a spoločenských vzťahov v lokalite Stará Hora vytvorili špecifickú formu sústredenej výstavby vinohradníckych zariadení. Stáročná vyskúšaná forma výstavby vinohradníckych domčekov ovplyvnila aj výstavbu v 20. storočí. Záujem o vinohradnícke zariadenia a ich výstavbu pretrváva dodnes. V posledných rokoch je snaha presadiť využívanie objektov pre rekreačne účely – agroturistiku. Majitelia si prestavujú interiéry oddychovej časti na jedálenské kúty, spálne, sprchovacie kúty so soc. hygienickým zariadením.

Rozvíjajúcu sa agroturistiku v chránenom území PRĽA Sebechleby – Stará Hora je nutné citlivo usmerňovať, aby z dôvodu týchto aktivít nedošlo k narušeniu regulovanej ochrany celej lokality, ako aj priorít a podstaty pamiatkovo chránených viničných zariadení.

Je dôležité, aby viničné domčeky nenadobúdali charakter rekreačných chát. Všetky činnosti v chránenom území by mali neustále smerovať k udržiavaniu tradície využívania objektov pre pôvodné účely / dopracovanie vína a poľnohospodárskych prebytkov /, ktoré vznikli z tradície spôsobu žitia a práce obyvateľov obce Sebechleby, ktoré im poskytli prírodné danosti územia.


Ing. arch. Anna Hojčková – KPÚ Banská Bystrica

Anna Puškárová – KPÚ Banská Bystrica