Erb Hontianksej župy

Vývoj Hontianskej stolice ovplyvnilo pripojenie územia v povodí horného toku rieky Rimava (neskoršieho Malohontu) niekedy koncom 13. alebo začiatkom 14. storočia. Bolo zložité zabezpečiť jednotnú správu dvoch geograficky izolovaných územných celkov. Napriek tomu, že si Malohont časom vydobyl určitú samosprávu, ostal vo zväzku s Hontianskou stolicou (okrem krátkeho obdobia v polovici 16. storočia a v 80. rokoch 18. storočia) až do roku 1802, keď bol definitívne pričlenený ku Gemerskej stolici. Kontinuita fungovania stoličného členenia bola po prvý raz prerušená viac ako storočnou prítomnosťou Turkov. Po páde pevností v Šahách a Ďarmotách počas ofenzívy roku 1552 sa dostal Hont pod tureckú správu ako súčasť Novohradského sandžaku. Turecká prítomnosť v Honte sa definitívne skončila po páde Nových Zámkov roku 1685. V 14. storočí kolísala hranica Hontianskej stolice na hraniciach s Tekovskou stolicou v priestore Malých Ludiniec. V 16. storočí pripadol Hontu Bzovík a roku 1802 Domaníky a Rakovec, dovtedy patriace k Zvolenskej stolici. V uvedenom roku zase prešla dovtedy hontianska Bzovská Lehôtka do Zvolenskej stolice.
erb-hontianskej-zupy.jpg

Druhé, päťročné prerušenie stoličnej správy bolo v období jozefínskej reformy (1785 – 1790), ktorá zrušila stavovskú správu stolíc a nahradila ju štátnou. Hranice stolíc sa nezmenili, ale boli zriadené vyššie územno-správnej jednotky – dištrikty. Hontianska stolica patrila do Banskobystrického dištriktu. Po roku 1790 bolo jozefínske územno-správne členenie zrušené a nahradené pôvodným.

V období Bachovho absolutizmu (1850 – 1860) došlo k úprave administratívneho členenia, stolice sa transformovali na župy bez výrazných hraničných zmien a boli znovu zriadené vyššie územno-správne celky – dištrikty. Hontianska župa sa od Hontianskej stolice odlišovala priebehom severnej hranice, keď boli k nej pripojené Krupina a Krnišov, na západe pribudli obce Kukučínov z Tekovskej stolice a Malá nad Hronom z Ostrihomskej stolice. Východná hranica bola upravená v prospech Novohradskej župy, kam pripadla aj obec Záhorce. Sídlo župy bolo v Šahách. Po rôznych provizóriách boli po rakúsko-maďarskom vyrovnaní roku 1867 stolice definitívne transformované na župy. Toto administratívne členenie bolo v platnosti aj po vzniku Československa, až do roku 1922.

Roku 1918 (potvrdené roku 1920 Trianonskou mierovou zmluvou) sa územia Hontianskej župy stali súčasťou novovytvoreného Československa, zvyšok priadol Maďarsku. Hontianska župa v Československu sa od 1.1.1923 stala súčasťou Zvolenskej (veľ)župy. Roku 1928 boli župy na území Slovenska zrušené. Počas 2. svetovej vojny južnú časť slovenského Hontu okupovalo Maďarsko, no po vojne boli predvojnové hranice medzi ČSR a Maďarskom obnovené. Maďarská časť Hontu (na území Maďarska sa nachádza 19 hontianskych obcí) bola po roku 1923 spojená s maďarským Novohradom do župy Novohrad-Hont (Nógrád-Hont megye).

Počas 2. svetovej vojny sa okupované časti Hontu a Tekova spojili do novovytvorenej župy Tekov-Hont (Bars-Hont megye) a centrom v Leviciach. Od roku 1950 je maďarský Hont rozdelený medzi Peštiansku (Pest megye) a Novohradskú (nógrad megye) župu.

V minulosti Hont susedil na západe s bývalou Tekovskou župou, na severe so Zvolenskou, na východe s Novohradskou, na juhu s Peštiansko-pilíšsko-šoltsko-malokumánskou a Ostrihomskou župou.

Na území Slovenska v takto vymedzenom Honte spadajú jeho obce podľa súčasného územnosprávneho usporiadania, platného od roku 1996, do Banskobystrického a Nitrianskeho kraja. V Banskobystrickom kraji sa nachádzajú na území okresov Banská Štiavnica, Krupina, Veľký Krtíš, Žarnovica a Žiar nad Hronom.

Do Hontu patrí takmer celý okres Banská Štiavnica s výnimkou troch obcí na jeho severe (Kozelník, Močiar a Podhorie): mesto Banská Štiavnica a obce Baďan, Banská Belá, Banský Studenec, Beluj, Dekýš, Ilija, Počúvadlo, Prenčov, Svätý Anton, Štiavnické Bane, Vysoká. V Honte sa nachádza celý okres Krupina: mestá Krupina a Dudince a obce Bzovík, Čabradský Vrbovok, Cerovo, Čekovce, Devičie, Dolné Mladonice, Dolný Badín, Domaníky, Drážovce, Drienovo, Hontianske Moravce, Hontianske Nemce (Rakovec), Hontianske Tesáre, Horný Badín, Horné Mladonice, Jalšovík, Kráľovce-Krnišov, Kozí Vrbovok, Lackov, Ladzany, Lišov, Litava, Medovarce, Rykynčice, Sebechleby, Selce, Senohrad, Sudince, Súdovce, Terany, Trpín, Uňatín, Zemiansky Vrbovok, Žibritov.

Z okresu Veľký Krtíš zasahuje do Hontu jeho západná časť, tvorená katastrálnymi územiami obcí Balog nad Ipľom, Bátorová, Čebovce, Čelovce, Dačov Lom, Dolinka, Dolné Plachtince, Ďurkovce, Horné Plachtince, Hrušov, Chrastince, Ipeľské Predmostie, Kamenné Kosihy, Kleňany, Koláre, Kosihovce, Kosihy nad Ipľom, Lesenice, Malá Čalomija, Nenince, Opatovská Nová Ves, Opava, Príbelce, Sečianky, Seľany, Slovenské Ďarmoty, Stredné Plachtince, Sucháň, Širákov, Trebušovce, Veľká Čalomija, Veľká Ves nad Ipľom, vinica, Záhorce.
Do okresu Žarnovica patrí Banská Hodruša a v okrese Žiar nad Hronom sa nachádzajú Banky, tvoriace v súčasnosti časť obce Vyhne. Z Nitrianskeho kraja spadá časť územia Hontu do okresov Levice a Nové Zámky.

V Levickom okrese (ktorý má najväčšiu rozlohu spomedzi okresov Slovenska) sú to mesto Šahy vrátane časti Tešmák a obce nachádzajúce sa v jeho východnej časti: Bátovce, Bielovce, Bohunice, Bory, Brhlovce, Demandice, Devičany, Dolné Semerovce, Domadice, Drženice, Hokovce, Hontianska Vrbica, Hontianske Trsťany, Horné Semerovce, Horné Túrovce, Hrkavce, Ipeľské Úľany, Ipeľský Sokolec, Jabloňovce, Krškany (Kalinčiakovo, Malý Kiar), Kubáňovo, Lontov, Malé Kosihy, Malé Ludince, Pastovce, Pečenice, Preseľany nad Ipľom, Pukance, Santovka, Sazdice, Sikenica (Trhyňa, Veľký Pesek, Malý Pesek), Slatina, Šalov, Tupá, Uhliská, Veľké Turovce, Vyškovce nad Ipľom, Zalaba, Zbrojníky, Žemberoce.

Z okresu Nové Zámky zasahuje do Hontu len úzky pás obcí na juhovýchode okresu, tiahnucich sa pozdĺž rieky Ipeľ a pri vtoku Horna do Dunaja: Bajtava, Chľaba, Kamenica nad Hronom, Leľa, Malé Kosihy, Pavlová, Salka, Sikenička.

Na území Maďarska spadajú hontianske obce podľa aktuálneho administratívno-správneho členenia do Novohradskej a Peštianskej župy. V Novohradskej župe sa nachádzajú obce Drégelypalánk, Hont a Ipolyvece.