Chronológia dejín obce Sebechleby

Pravek

Staršia - paleolit /do 8 000 pr. Kr./ a stredná - mezolit /8 000 až 5 000 pr. Kr./ doba kamenná

V severných častiach Hontu sa doposiaľ paleolitické a mezolitické osídlenie nezistilo. S prvými nálezmi, dokumentujúcimi život človeka v tomto priestore sa stretávame až v nasledujúcej etape.
 
Mladšia doba kamenná - neolit /5 000 až 3 500 pr. Kr./ a neskorá doba kamenná - eneolit /3 500 pr. Kr. až 1 900 pr. Kr./
Želiezovská kultúra: Najstaršie archeologické nálezy pochádzajú z mladšieho úseku neolitu. Jedná sa o niekoľko fragmentov keramických nálezov. Lokalizácia sídliska nie je známa.
Lengyelská kultúra: Z obdobia neskorého neolitu, charakterizovaného maľovanou keramikou, sú zastúpené črepy s čiernym jadrom a so silným prímesom piesku. Keramika je uložená v Slovensko národnom  múzeu v Martine.
 
Doba bronzová /1 900 až 800 pr. Kr./
Maďarovská kultúra: Zo staršej doby bronzovej pochádza v Sebechleboch zistená otvorená roľnícka osada.  Ľud tejto kultúry si budoval opevnené osady, zaoberal sa produkciou keramiky, spracovávaním kovu a kostí.
Lužická kultúra: Z obdobia mladšej doby bronzovej sa v areáli Mladej hory našli bronzové predmety. Ľud lužickej kultúry sa zaoberal výrobou bronzových predmetov. Nie je isté, či nájdené predmety z Mladej hory pochádzajú zo sídliska alebo pohrebiska.
 
Doba železná /800 pr. Kr. až 0/, rímska /1 až 5. stor./, sťahovania národov a slovanská /5. až 10. stor./
V tejto etape vývoja nie sú registrované z areálu obce žiadne nálezy. Nemožno vylúčiť osídlenie keltským etnikom, či neskoršie osídlenie po zlome letopočtu. Všetko však môže potvrdiť až budúci archeologický výskum.V lokalite Hájles sa našla jemná keramika so značkou na dne, keramické hrnce s profilovaným okrajom, zdobené špirálovitými rýhami po obvode. Podľa opisu možno keramiku zaradiť do 10. až 12. stor.Nevyriešená je otázka budovania opevnených hradísk /strážnych pevností/, ktorá súvisela s obranou pred zásahom staromaďarských kmeňov alebo s ochranou banskoštiavnickej rudnej oblasti. Línia pravdepodobných opevnení sa tiahla v smere Bátovce, Ladzany, Sebechleby, Hont. Nemce, Devičie. Možno išlo len o obnovu už existujúcich starších pevností.
 

Stredovek

Obdobie počiatkov Uhorského štátu /10. stor. až 1241/

1135      Prvá písomná zmienka o obci s názvom obce Zebehgleb sa spomína v zakladajúcej listine bzovského prepošstva /kláštora/, ktorú vydal uhorský panovník Belo II. /1131-1141/ vo Vacove. V listine sú uvedené hranice panstva a vymenované sú aj obce, ktoré boli darované kláštoru. V ďalšom období mal silný vplyv na obec benediktínsko-premoštrátsky kláštor v Bzovíku.
1156      Ostrihomský arcibiskup Martirius /Martin/ daroval svojej kapitule dežmu zo 70 dedín, medzi ktorými sú uvedené aj Sebechleby pod názvom Scebechleb /Zebehgleb/.
1212 - 1222         Prisťahovali sa do obce nemeckí kolonisti zo Saska /Sasi/, ktorí spolu s usadenými Slovanmi a Maďarmi v záujme svojich gruntovných pánov /kapituly ostrihomskej, kláštora bzovíckeho, župana zvolenského/ vykonávali činnosť - “klčovali lesy a premieňali zem na ornú”.
Od panovníka dostali isté výhody.
1219      Uhorský panovník Ondrej II. Hervin /1205-1235/ potvrdzuje svojmu synovi Rucgovi /Rudger/ obec Sebechleby, ktorú Ondrej II. dostal od kráľa Imricha /1196-1204/ spolu zo zvolenským županom Detrikom za 100 strieborných mariek. Sebechleby pôvodne patrili hradu Hunt /Hont/  a hradu Blonduch /Bolondócz/. Kráľ Ondrej II. daroval akémusi Henclinovi majetok v obci a podriadil obec ostrihomskej kapitule. Obyvateľov oslobodil od platenia mýta. Obec sa uvádza pod názvom Zuyhplip.
1222      Celú obec župan zvolenský, Detrik /Detricus comes/, predal ostrihomskej kapitule. Názvy obce:  Zebechleb, Zebechlep.
1233      Prvá zmienka o kostole pôvodne románskeho charakteru. Spomínajú sa “Saxones” /nemeckí hostia - “hospites”/, dosídlení nemeckí kolonisti, ktorým
panovník dovolil vlastného kňaza. Tiež si mohli voliť svojho richtára, ktorý mal právo súdiť v menších trestných veciach.
Obyvatelia obce si neplnili urbárske povinnosti /robili škody ostrihomskej kapitule/ a tak kráľ  za túto neposlušnosť im odobral pozemky a vyhnal ich z obce. Na prosbu kapituly u kráľa sa mohli vrátiť v tomto roku zpäť. Spomína sa, že v obec mala asi tisíc obyvateľov. S panovníkom obec uzavrela dohodu, podľa ktorej obyvatelia obce boli povinní platiť zemepánovi /kapitule/ od poplužia pôdy vo výmere 110 kráľovských jutár ročne pol striebornej marky a želiari - domkári ročne tri pondusy striebra. Všetci to mali platiť na deň sv. Martina. Spomína sa ešte spor o desiatok s inou kolóniou, ktorá bývala kdesi za studňou. Prvá kolónia bola čisto nemecká, v druhej boli spolu Maďari, Nemci a Slovania.

 
Obdobie po vpáde Tatárov a pred moháčskou katastrofou /1241-1526/

1285      Názvy obce: Scebehlyb, Sebehlyb. Spomínajú sa ako dedina, cez ktorú prechádza cesta do strieborných baní v Banskej Štiavnici.
1286      Uhorský kráľ Ladislav IV. /1272-1290/ daroval vesprénskemu prepoštovi pozemky aj z obce Sebechleby /Zebheleb/ ako odmenu za rímske vyslanectvo.
1288      Ladislav IV. potvrdil slobody občanov Sebechlieb a priamo kapitule ich podriadil.
1291          Panovník Ondrej III. /1290-1301/ na pamiatku svojej korunovácie daroval ostrihomskému prepoštovi a kapitule s inými obcami aj Sebechleby /Zeebhlelyb/.
1295      Sebechlebčania si postavili veľký kostol /ecclesia magnifica/, ktorý stál len do roku 1584 /necelých 300 rokov/.
1297      Kráľ Ondrej III. udelil obci výsadnú listinu.
1397      Bola postavená fara.
1412      Kráľ Žigmund Luxemburský /1387-1437/ pozdvihuje /ešte aj v roku 1418/ listinami obec na mestečko a obdaruje ho mestskými výhodami.
15. stor. Najstaršia pečať obce pochádza z tohto storočia. Okolo vyobrazenej hlavy Krista Pána obsahovala latinský text: “SIGILLUM OPPIDI KLIBENSIS” /“pečať mestečka Sebechlieb”/.
 

Novovek

Obdobie prítomnosti Turkov a stavovských /protihabsburských/ povstaní /1526 až 1711/

1533 - 1565         Zhromaždenia /župné kongregácie/ Hontianskej stolice sa kvôli tureckému nebezpečenstvu konali  v Sebechleboch. Konali sa v obecnom, tzv. panskom dome, neďaleko katolíckej fary za sochou  sv. Trojice.
1543      Od tohoto roku je obec vystavovaná tureckým nájazdom. Turci obec napadli, vypálili a vyplienili.  Okolo 500 mladých ľudí z obce odviedli do večného otroctva. Spolu so stavovskými povstaniami veľmi pribrzdili rozvoj, takže Sebechleby nenadobudli mestský ráz.Turecký paša vo Vásárhelyi za 75 toliarov dal povolenie na konanie jarmokov /jarmočné právo/.
1551      Turci napadli Sebechleby. Sebechlebčania ukoristili 18 tureckých palošov, železné korbáče, medené  poháre a pokrovce. Do roku 1850 s touto korisťou chodili mládenci po dedine na výročné sviatky, najmä na fašiangy a posluhovali s nimi v kostole pred oltárom. Zobrali im ich maďarskí žandári.
1552      Po prehratej bitke pri Plášťovciach /9. – 10. augusta/, Turci spustošili aj Sebechleby.
13. 7. 1564          Vrátili sa do obce sebechlebskí tesári, ktorí boli odvlečení a museli pracovať u bega v Novohrade, kde sa naučili aj po turecky.
1573      V októbri tohoto roku novohradský beg prikazoval richtárovi, aby mu po dvoch vojakoch poslal peniaze, maslo a sliepky.
1584      Pálffy a Hardegg, vodcovia cisárskeho vojska, pred príchodom Turkov, kvôli štiavnickým baníkom, dali zrúcať kostol. Ponechali len presbytérium /sanktárium/. Urobili to z dôvodu, aby sa Turci nemohli v kostole opevniť. Turci obec napadli, vypálili a vyrabovali.
1595 - 1618         Hontianska stolica v Sebechleboch v týchto rokoch vykonávala zhromaždenia.
1604      Uhorský snem nariadil výpravu proti Turkom. Vojaci sa schádzali v Sebechleboch. V tejto vojne  sa údajne vyznamenali i sebechlebskí mládenci, pretože Turci boli vytlačení až za Ipeľ.
1608 - 1611         K pozostalému sanktáriu pristavila sa ostatná časť kostola. Sanktuárium je gotického slohu.
1626      Turci vyrabovali Sebechleby. Po období náboženskej reformácie /od polovice 16. stor. prestúpili na reformovanú t. j. luteránsku vieru/ sa veriaci prinavrátili pod vedením sv. beňadického kapitulského úradníka/ ku katolíckej viere.
1638      Panovník Ferdinand III. /1637-1657/ udelil obci výsadnú listinu.
1656      Najstaršia písomná zmienka o škole. V obci vypukol veľký požiar, pri ktorom vyhorela i škola.
1663      Turci obec napadli, vypálili a vyrabovali.
1664      Z tohoto roku pochádza pečať obce a je podobná tej prvej z 15. stor.
1674      Kráľ Leopold I. /1657–1705/ udelil obci jarmočné právo na výročné výkladné trhy. Konalo sa
 7 jarmokov do roka. Konania jarmokov zanikli počas prvej svetovej vojny.
1676      Turci vyrabovali obec. Žalostný list Sebechlebanov sa nachádza v archíve kapituly.
1686      Začala sa viesť cirkevná matrika.
1693      Posledné zhromaždenie Hontianskej stolice v Sebechleboch.
1694      Kráľ Leopold I. udelil obci výsadnú listinu. V tejto sú uvádzané výsadné listiny z rokov
1412 a 1418 od kráľa Žigmunda Luxemburského, z roku 1297 od kráľa Ondreja III. a z roku 1288 od kráľa Ladislava IV. Kumánskeho.
1700      Kronika obce /listárňa/ od tohto roku je písaná po slovensky.
1703      Obec vyhorela z polovice, spolu s kostolom, farou a školou. Za kuruckých bojov časť Rákociho vojsk táborila v obci. V obecnom archíve sa zachovalo niekoľko listín, tzv. ochranných listov pre obec. Ide o list od kuruckého generála Mikuláša Bercsényiho, list od cisárskeho generála Heistera a list od generála Leslieho, aby obec nedržala s kurucmi.
1707      Najstarší dátum vytesaného vročenia na pivnici na Starej Hore. Ďalší dátum je vytesaný k roku
1708 - 1709         Kurucké vojsko, pod veliteľstvom generála Jána Batyániho, bolo v novembri 1708 rozmiestnené na čiare Bátovce – Sebechleby - Senohrad. Po viacerých bezvýsledných výpravách proti cisárskemu vojsku, plukovník Martin Kokay vo februári 1709, z dôvodu nedostatku krmiva pre kone, prinútený bol poslať vojsko domov.
 

Obdobie osvieteneckých reforiem a konca poddanstva /1711 až 1848/

1713      Datovanie najstaršieho vinohradníckeho domca – vinohradníckej “chišky” v Starej Hore.
1715      Obec mala 8 remeselníkov, najmä krajčírov a čižmárov, 165 domácností.
1720      Obec mala 174 domácností.
1724      Za farára Juraja Šoresa bola ku kostolu pristavená ľavá bočná loď, nazvaná tiež kaplnkou sv. Jozefa.
1725 - 1750         Sebechleby boli sídlom Hontianskej župy. Župné kongregácie sa konali v bývalom kapitulskom kaštieli, pozdejšie tam bola umiestnená škola.
1737      Postavenie kaplnky na Starej Hore.
1740      Započalo sa so stavbou veže na kostole. Dokončená bola o 4 roky neskôr.
1741      Mor v obci mnoho ľudí usmrtil.
1773      Názov obce: Sebechleby.
1785      Vyrobená bola kamenná plastika sv. Jána Nepomuckého, ktorá je umiestnená v obci.
1792      Narodil sa Michal Kemp. Doktor teológie, ostrihomský kanonik, kapitulský bibliotekár. Napísal 3 cirkevné spisy v latičine. Miloval svoje rodné Sebechleby. Kúpil v nich 60 jutár poľa, ktoré
porozdával svojej rodine. Jednej blízkej rodine dal postaviť dom /č. 186/, na ktorom bola zamurovaná tabuľa s nápisom: “Pán Boh dal milostivé roky 1135, 1233, 1298, 1552, 1756, 1834,
1848pamätlivé letá, učte sa. V roku 1858”. Zomrel v roku 1865 v Ostrihome.
1822      Vyhotovená bola kamenná socha sv. Floriána a reštaurovaná miestnym kamenárom Františkom Viktorom a v roku 1978 bola umiestnená do predzáhradky domu v strede obce.
1826      V obci bola zriadená dostavníková stanica na prepriahanie koní na dostavníkovej linke
Budapešť - Šahy - Banská Štiavnica - Banská Bystrica - Ružomberok.
1828      Evidovaných bolo 6 remeselníkov, ktorí mali v držbe urbariálnu vinicu. Počet obyvateľov obce
bol 1 057, počet domov bol 177.
1829      Od tohto roku obyvatelia obce odmietali konať robotu na panskom a odvádzať dežmu.
1833      Vypukla vzbura pre vysoké poddanské povinnosti /poddaní odmietli konať robotu/, ktorá dosiahla
 značné rozmery. Na jej potlačenie musela Ostrihomská kapitula povolať vojsko. Obyvatelia sa
priamo obrátili na panovníka Františka II. /1792-1835/, ale svoje povinnosti si museli vykonávať
 až do zrušenia poddanstva.
1848      Po zrušení poddanstva prešla poľnohospodárska pôda v celkovom rozsahu 1 100 ha do vlastníctva
 urbárnych roľníkov a želiarov. Do spoluvlastníctva urbarialistov prešlo aj 275 ha lesa.
 

Obdobie pred prvou svetovou vojnou /1848 až 1914/

1864      Zo spoločného kamenného kubusu bol vytesaný sv. Florián a sv. Vendelín, ktoré sú situované v obci.
1869      Počet obyvateľov obce: 888.
25. 4. 1869          Vypukol v obci požiar, ktorý napáchal škody za 88 tisíc forintov. Zhorela okrem zadnej ulice
a vŕšku takmer celá obec.
10. 9. 1872          Obec ničil ďalší požiar, počas ktorého zhorelo 69 obytných domov /dolná polovička obce aj so
zadnou ulicou/, 32 stodôl, kostol, fara, zásoby obilia a sena. Takmer všetci obyvatelia zostali pred
blížiacou sa zimou bez prístrešia.
1880      Počet obyvateľov obce: 877.
1888      V obci bol založený hasičský spolok.
28. júla tohto roku sa odohrala jedna z najväčších povodní v obci.
1890      Počet obyvateľov obce: 877.
1900      Počet obyvateľov obce: 937.
1910      Počet obyvateľov obce: 937.
 

Obdobie dvoch svetových vojen /1914 až 1948/

1914      Vypukla prvá svetová vojna. Jej skazoplodné následky pocítila celá obec: muži narukovali,
zrekvirovali obilie, zvony a píšťale z organu. Z frontu sa nevrátilo 29 mužov.
Zo 199 domácností bolo 131 roľníckych, z ktorých 25 bolo zámožnejších, 70 stredných /
Dvojvolový záprah/ a 36 drobných /len kravský záprah/.
5. 11. 1918          Navrátilci z frontu sa búrili.. Za krivdy spôsobené vojnou sa obrátili proti notárskemu úradu a
 bytom vojnových zbohatlíkov. Žandári rozohnali zhromaždených rebelujúcich výstražnými
výstrelmi z pušiek a rabovačky vyšetrovali maďarské úrady.
1920      Sčítanie obyvateľstva obce. Z 987 obyvateľov bolo 936 Slovákov, 17 Maďarov a 34 Rómov a Židov.
26.12. 1921         Pod vedením Antona Matulu /riaditeľa tunajšej školy/ bolo uvedené divadelné predstavenie
“Betlehemský hlásnik”.
1921      Počet obyvateľov obce: 953.
1923      Pod režijným vedením Františka Novotného /správcu kapitulského veľkostatku/ bolo uvedené
divadelné predstavenie dospelých od F. Urbánka “Kríž pod lipami”.
jún 1925              Do tohoto dátumu pôsobil od vzniku Československa /1918/ obvodný notársky úrad. Bol preložený
 do Hont. Nemiec.
1925      Založenie Ľudovej hospodárskej školy.
1926      Založenie Úverového družstva.
1930      Počet obyvateľov obce: 1 023.
1931      Banskoštiavnický kamenár Jozef Rezníček vyhotovil Pomník padlých z obce v 1. svetovej vojne
 s plastikou vojaka. Po skončení 2. svetovej vojny bola pripevnená naň pamätná tabuľa s menami
obetí 2. svetovej vojny.
1933      Založenie Pamätnej knihy obce Sebechleby. Kronikári Ján Paciga a Ján Lacík vpísali do nej
 významné udalosti obce od najstarších čias.
jún 1937              Štrajk vyše 250 robotníkov za zvýšenie mzdy na stavbe cesty Ladzany - Sebechleby - Hont. Nemce.
1938      V decembri sa udiala vzbura väčšieho počtu obzvateľov proti úradníkom kontrolného úradu.
Účastníkov odsúdili na 3 mesiace väzenia a na finančnú pokutu.
1940      Počet obyvateľov obce: 1 122.
1941      Vyasfaltovanie cesty a začatie elektrifikácie obce.
1945      Pomník padlým v 1. a 2. svetovej vojne s nápisom: “Hrdinovia, ktorí padli v boji za slobodu nás  všetkých v roku 1944: Bukovický, Hollý, Miškolci. Tragickou smrťou zahynuli počas frontu
1945      Belák, Búlik, Cipcer, Ďurica, Gebora, Kanalová, Kríseľová, Križan, Šimúth, Prokop, Žigmund, Lamašanský”.
1948      Počet obyvateľov obce: 1 130.
 

Obdobie socializmu /1948 až 1989/

1949      Zbúranie posledného dreveného domu v dedine.
1950      Vznik TJ /Telovýchovnej jednoty/ Sokol. Kamenné súsošie Kalvária bolo vyhotovené J. Ottom z Trstína pri Trnave.
1952      Vznik JRD /Jednotného roľníckeho družstva/ s výmerou pôdy 1 588 ha.
1954      Postavenie regulárneho futbalového ihriska na hone Šlov, ktoré slúži i v súčasnosti.
1960      Vybudovanie novej školskej budovy ZŠ.
1961      Počet obyvateľov obce: 1 282.
1964      Známa sebechlebská vdova dala opraviť Trojičné súsošie z 18. stor., ktoré nesie nápis  “Erexit Mária Teinesz”.
1969      Premenovanie TJ Sokol na TJ Družstevník.
1970      Počet obyvateľov obce: 1 247.
1973      Zlúčenie JRD s JRD Ladzany a vznik spoločného podniku. Pôdny fond predstavoval výmeru 2 570 ha. Počet pracovníkov bol 431. Dokončenie výstavby kultúrneho domu, kde sídli i Obecný úrad, knižnica a pošta.
1978      Počet pracovníkov JRD bol 310. V Dudinciach sa v dňoch 25. – 29. septembra konal pracovný seminár s názvom“Kultúra družstevnej dediny Sebechleby”.
1980      V auguste sa dal do užívania novopostavený detský tábor umiestnený pod Čurgovom. Počet domov v obci 326, počet vinohradníckych domov 254, z toho na Starej Hore 147, na
Mladej Hore 107.
1981      Vyhlásenie osady Stará Hora za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry /komplex 150 vinohradníckych pivníc/. Založenie folklórnej skupiny Geľovianka.
1987      K JRD pribudol ďalší subjekt: JRD Šipice. Obdobie od novembra 1989 až po súčasnosť
1990      Rozpad spoločného družstva a vznik samostatného PD /Poľnohospodárskeho družstva/ Sebechleby. Hospodári na 1735 ha poľnohospodárskej pôdy, z ktorej na ornú pôdu pripadá 1035 ha, na vinohrady 50 ha, sady tvoria 50 ha, lúky 300 ha a pasienky 300 ha. Založenie Miestneho odboru Matice slovenskej.
1993      Ukončenie výstavby Domu smútku.
1995      Prvý ročník vinohradníckeho festivalu Slovenské dionýzie na Starej Hore, oslava sviatku  sv. Urbana, patróna vinohradníkov.
1997      Začiatok plynofikácie obce.
 

Spracoval : RNDr. Ján Ruman, marec 2000